Po siedmich rokoch odchod z Basket.sk... a pár slov na záver

Tento text je osobný, je akousi mojou bodkou na záver a nevyjadruje postoj redakcie tohto webu.
K poslednému júlovému dňu 2017 som oficiálne – po siedmich rokoch – skončil v redakcii Basket.sk. Odchádzam na vlastnú žiadosť, pre nové výzvy v mimošportovej sfére. Teší ma, že sa lúčim v dobrom. Preto nevylučujem, že v budúcnosti, hoc nepravidelne a ojedinele, sa môže objaviť článok s mojím podpisom na tomto webe.
Chcem sa v tejto „bodke na záver“ najmä poďakovať. V prvom rade vám, skvelým čitateľom. Vďaka vám Basket.sk prežíva zlaté časy, na Facebooku počet našich fanúšikov atakuje 7-tisícovú hranicu, na webe sme už dnes prekonali čísla návštevnosti z leta minulého roka za rovnaké obdobie. Stúpame. Napredujeme. Basket.sk je dnes renomovaný športový web pod silnou značkou (Zoznam). Bodaj by sa aspoň na rovnakú úroveň raz dostal aj slovenský basketbal. Vážení čitatelia, ste super, aj z komentovania na Facebooku vidieť, že basket ozaj máte radi. Zachovajte, prosím, priazeň Basket.sk.
Ďakujem všetkým kolegom za spoluprácu, zvlášť za všetky dobre mienené rady, ale aj za konštruktívnu kritiku.
Ďakujem webu ako takému, že som vďaka pôsobeniu pre značku Basket.sk mohol zažiť mnoho zážitkov a spoznať veľa skvelých ľudí, pričom niektorí z nich sa stali aj priateľmi.
Špeciálne sa chcem poďakovať piatim ľuďom:
– Martinovi Galajdovi, ktorý mi dal prvé základy novinárčiny a otvoril mi cestu k tejto činnosti.
- Danielovi Jendrichovskému, ktorý dlhé roky podporuje slovenský basketbal (aj Basket.sk), viackrát ho zachránil pred záhubou a jeho hodnotu si mnohí uvedomia až vtedy, keď raz s basketbalom „sekne“ (verím – pre dobro basketbalu –, že to tak skoro nebude).
- Ivanovi Kurillovi, ktorý ma inšpiroval svojou profesionalitou a pracovitosťou a ukázal mi, že aj v športe je to o charaktere.
- Jánovi Drobnému, ktorého som spoznal ako prezidenta – „pohaďáka“, a ktorý mi neskôr dal šancu presadiť sa aj v mimobasketbalovej sfére a naštartovať moju mimobasketbalovú kariéru.
- Stevanovi Totovi, lebo, aj keď má nálepku kontroverzný, vie, aké je to nehrať sa na vlastnom piesočku a ako to funguje svet mimo Slovenska.
Slovenský basketbal by sme mohli definovať v posledných rokoch prostredníctvom dvoch premenných. Po prvé, má obrovský a často nevyužitý potenciál vo svojich priaznivcoch. Po druhé, potrebuje konkrétne zmeny, dá sa povedať, že až reformu.
Nemám rád prázdne reči či nič nehovoriace frázy. Preto spomeniem aspoň 10 konkrétnych zmien, ktoré z môjho pohľadu potrebuje slovenský basketbal ako soľ:
– klobúk dole, že súčasné vedenie SBA na čele s prezidentom Pavlom Baginom dokázalo stabilizovať finančnú stránku, ale veľké rezervy vidím v tom, že pozabudlo na rozvoj športovej stránky basketbalu (Koľko fungujúcich projektov na rozvoj basketbalu uskutočnilo?).
- na druhej najdôležitejšej funkcii v štruktúrach SBA musí dôjsť k personálnej výmene.
- výrazne sa musí zlepšiť PR, marketing a komunikácia SBA vo vzťahu k verejnosti.
- jednotlivé basketbalové médiá nesmú byť na malom trhu konkurentmi, ale spoluhráčmi.
- mužské kluby potrebujú viac súdržnosti a menej hašterivosti.
- pravidlo o maximálne 6 cudzincoch a maximálne 1 Slovákovi na palubovke neprinieslo výraznejší efekt a malo by sa prehodnotiť.
- riaditeľ SBL musí mať silný status (postavenie), aby nemusel byť diplomatom (hovorcom ligy).
- je nutné pouvažovať o vstupe mládežníckeho tímu do najvyššej mužskej súťaže po vzore hokejovej extraligy.
- musí dôjsť k transparentnému hodnoteniu výkonov rozhodcov a aj k reálnym trestom v prípade pochybení (rovnako, ako v prípade trénerov či hráčov).
- basketbalové hnutie nesmie zatvárať oči pred problémami, tutlať ich a ohovárať tých, ktorí na ne poukazujú, ale otvorene o nich hovoriť vrátane návrhov riešení s cieľom posilniť si dôveru a imidž vo vzťahu k verejnosti.
- (mužské a ženské) kluby a SBA musia lepšie a otvorenejšie spolupracovať, lebo jedni druhých potrebujú a nezaobídu sa bez nich.
Nie, nie som dedko – vševedko a tieto zmeny nespasia slovenský basketbal zo dňa na deň, nie sú všeliekom, ale môžu pomôcť „prebudiť“ potenciál športu, ktorí niektorí svojimi krokmi a správaním, žiaľ, udupávajú.
Priatelia, ďakujem Vám úprimne za Vašu vyše 7-ročnú priazeň a snáď niekedy „dočítania“. J BODKA.
Róbert Buček
zdroj: basket.zoznam.sk